• Tréneri v škole

          • Školské mlieko

          • Piť či nepiť - mlieko? To je otázka...

            Kravské mlieko má svojich oddaných prívržencov, ale rovnako aj zarytých odporcov. Jedni tvrdia, že mlieko patrí medzi najvýživnejšie potraviny, nazývajú ho bielou krvou a považujú doslova za liečivo. Iní mlieko obviňujú z nárastu výskytu rakoviny, astmy či zahlienenia organizmu a zdôrazňujú, že je to jedlo určené výlučne pre mláďatá konkrétneho živočíšneho druhu. Jestvuje zlatá stredná "mliečna cesta"?

            Odborníci bijú na poplach, že spotreba mlieka a mliečnych výrobkov u nás za posledné roky alarmujúco klesla. Odporúčaná ročná spotreba na hlavu a rok je 220 kg. Dosahujeme okolo 155 kg. Podľa výskumu stravovacích zvyklostí v slovenskej populácii mlieko denne pije asi 52 % ľudí, častejšie ženy, a len 41 % detí. Podľa obsahu tuku sa uprednostňuje polotučné mlieko. V zásade možno povedať, že Slovák priemerne vypije liter mlieka – ale za týždeň. Podľa odborníkov zo Združenia pre zdravie a výživu je to o 31 litrov ročne menej, ako by mal.

            Je pravda, že mlieko patrí od nepamäti medzi základné potraviny. „Súčasná veda považuje mlieko za funkčnú potravinu, to znamená, že má dokázateľné pozitívne účinky na zdravie a vitalitu,“ myslí si prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

            Zlatá „mliečna cesta“

            • deti do jedného (podľa niektorých odborníkov až do troch rokov veku) by vôbec nemali piť kravské mlieko, ale len tzv. adaptované (špeciálne upravené) formuly, a to po vyčerpaní všetkých možností na podporu dojčenia
            • deťom nepodávať odtučnené mlieko, podľa dietológa pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny Pavla Suchánka sú na vstrebanie vápnika potrebné aj vitamíny rozpustné v tukoch a „tie môžu lepšie pôsobiť, ak sa dostanú do tela s tučnejším mliekom“
            • mlieko sa nepovažuje za nápoj, ale za potravinu, z hľadiska pitného režimu teda nefiguruje medzi vhodnými, odporúčanými tekutinami
            • pri výbere kravského mlieka treba uprednostniť mlieko s čo najkratšou lehotou trvanlivosti
            • zo spektra mliečnych výrobkov uprednostňovať kyslo-mliečne výrobky: acidko, žinčicu, cmar, zákvas, kefír, probiotické jogurty, nepasterizovanú bryndzu, ktoré majú dokázateľný pozitívny vplyv na imunitný systém organizmu
            • príliš častá konzumácia (napr. každý deň) v súčasnosti veľmi vyzdvihovanej bryndze nie je vhodná pre deti z dôvodu vysokého obsahu kuchynskej soli, ktorá im zaťažuje obličky

             

            Ukážka „vápnikového dňa“ bez mlieka (905 mg vápnika)

             

            Raňajky

             

            50 g ovsených vločiek 25 mg                                                                                                                   
            20 g ľanových semienok 40 mg                                                                                                                              
            30 g vlašských orechov 40 mg                                                                                                                                                
            50 g strúhaného jablka 5 mg                                                                                                                                
            100 g pomarančovej dužiny 40 mg                                                                                                            

            Spolu na raňajky 150 mg vápnika

             

            Obed

            100 g celozrnných cestovín 50 mg                                                                                                                    
            100 g tofu 250 mg 
            150 g brokolice 150 mg
            15 g parmezánu 150 mg
            10 g čerstvej petržlenovej vňate 25 mg                                                                                                     

            Spolu na obed  625 mg

             

            Večera

             

            50 g celozrnného ražného chleba 20 mg                                                                                                         
            10 g pasty tahini s medom 60 mg                                                                                                             
            100 g strúhanej mrkvy  50 mg                                                                                                                    

            Spolu na večeru 130 mg

             

            Najlepšie nemliečne zdroje vápnika

            • pšenica, raž, jačmeň, pšeno, pohánka, ryža
            • kapusta, kel, ružičkový kel, brokolica, čínska kapusta, pór
            • sója a tofu, iné strukoviny
            • vňate a morské riasy
            • orechy (mandle, lieskovce, vlašské orechy), semená (ľan, mak, sezam) a sušené ovocie (figy), melasa
            • iné potraviny dodatočne obohatené vápnikom (u nás cereálie)
            • ryby

             

            Otázka Piť či nepiť mlieko? sa nedá zodpovedať jednoduchým áno či nie, pretože v oblasti výživy nič nie je čierno-biele. Odborníci na výživu ako prof. Ebringer, zástanca pitia mlieka, aj MUDr. Frolkovičová so zdržanlivejším postojom v tejto oblasti, sa zhodnú v otázke, že z celého spektra mliečnych výrobkov treba jednoznačne uprednostniť kyslo-mliečne produkty. O problematike mlieka sa často ohnivo diskutuje, ale vplyv výživy na naše zdravie nie je postavený len na jednej zložke potravy. Stravujme sa preto tak, aby sme neskôr nemuseli „plakať nad rozliatym mliekom“.