16625

Spolupráca rodiny a školy

         Od vstupu dieťaťa do školy sa zodpovednosť za jeho výchovu rozdeľuje medzi rodinu a školu. Preto je dôležité, aby obe inštitúcie spolupracovali, sledovali rovnaký výchovný cieľ, ktorým je optimálny vývin dieťaťa.

         Rodičia majú podnecovať a udržiavať záujem dieťaťa o školu, vytvárať mu optimálne podmienky pre učenie, kontrolovať jeho denný režim. Dôležité je, aby sa rodina a škola nerozchádzali v principiálnych otázkach spoločenskej a individuálnej morálky. V prípade, že sa rodinné pôsobenie dostáva do rozporu s pôsobením školy, v dieťati vzniká vnútorný konflikt, ktorého prejavom je názorový zmätok, nepokoj. Dlhodobá rozporuplnosť vplyvov pôsobí negatívne na utváranie charakteru, čo sa môže manifestovať v prejavoch dvojtvárnosti, neúcty, nedisciplinovanosti, v podceňovaní školy, učiteľa, neraz i rodiča. U detí so slabšou nervovou sústavou môže táto situácia viesť k vzniku neurotických prejavov.

          Spolupráca rodiny a školy sa má zakladať na vzájomnej dôvere. Tá nevzniká automaticky. Rodičia majú tendenciu byť k učiteľovi zo začiatku opatrní: niektorí sa snažia nedostatky svojho dieťaťa ospravedlňovať. Učiteľ má preto rodičov svojim konaním čo najskôr presvedčiť, že mu záleží na osude každého žiaka, že cíti zaň  spoluzodpovednosť, že pedagogická etika ho zaväzuje, aby všetky informácie využil v jeho prospech. Ak sa učiteľovi podarí získať dôveru rodičov, môže očakávať, že ho budú o svojom dieťati pravdivo informovať.

          V reálnom živote nie je spolupráca rodiny a školy vždy ideálna. Zo strany rodičov ide najmä o dva skreslené pohľady na funkciu školy.   V prvom prípade sa rodičia snažia zodpovednosť za výchovu preniesť na školu. Sami sa dištancujú od spolupráce so školou a nedostatky svojich detí pripisujú na vrub školy, či konkrétneho učiteľa. Nemalá časť rodičov očakáva, že učiteľ bude uspokojovať citové potreby ich detí podobne, ako to robia oni. V tejto sfére však škola nemôže suplovať rodinu. Aj keď je učiteľ citlivý, empatický a zohľadňuje individuálne možnosti žiaka, zmierňovať dôsledok menej priaznivého školského hodnotenia, na vývin zdravého sebavedomia dieťaťa, musia vo väčšej miere rodičia.

         Požiadavky školy a rodiny si nemajú protirečiť, ale ešte dôležitejšie je, aby sa nestavali voči dieťaťu. Takéto dieťa stráca istotu, znižuje sa jeho sebavedomie, vzniká v ňom pocit viny, obáva sa sklamania rodičov, straty ich lásky. Hodnotiť dieťa výlučne na základe úspechov, znamená odsúdiť ho na stály vnútorný konflikt.

          Rezervy optimálnej výchovy, ale i spolupráce školy a rodiny sú teda v tom, aby sa pochopilo, že hodnota dieťaťa – žiaka nie je len v jeho známkach, vyznamenaniach, medailách, ale v ňom samom, najmä v jeho ľudských a mravných hodnotách.Žiadny pedagóg ani psychológ vám zodpovedne nepovie, koľko času by malo dieťa stráviť nad domácimi úlohami. Domácej príprave dieťaťa do školy by však mal aspoň jeden rodič venovať zvýšenú pozornosť, najmä v prvých školských rokoch a rovnako intenzívne by sa mal zaujímať aj o dianie v škole.

Príprava do školy si vyžaduje čas

V poriadku je tiež určitá pomoc rodičov s domácimi úlohami, ale mala by zahŕňať len pomoc pochopiť, prípadne „polopate“ vysvetliť pokyny zo školy, či precvičenie učiva. Dieťa treba viesť predovšetkým k samostatnosti a zodpovednosti za vypracovanie domácich úloh.

Úlohy a čas

Písanie domácich úloh u školopovinných detí je nevyhnutnou súčasťou školského vyučovania, pretože si nimi nielen zopakujú aktuálne preberané učivo, ale zároveň deti učí istej zodpovednosti. Ak mu však budú rodičia pomáhať viac ako treba, ba dokonca za neho úlohu vypracovávať, dieťa sa určite potrebnej zodpovednosti nikdy nenaučí.

Postarať by sa mali o to, aby si dieťa úlohy riadne vypracovalo, pričom základnou podmienkou je poskytnutie optimálneho prostredia a povzbudzovanie dieťaťa k pozitívnym výkonom. Príležitostne mu však môžu pomôcť vysvetlením nejakých nejasnosti, ale najmä striktne trvať na tom, že si musí každú úlohu vypracovať správne.

Každý deň si treba sadnúť k učivu

A to si vyžaduje aj istý čas. Podľa psychológov by malo dieťa navštevujúce 1. až 3. ročník základnej školy stráviť nad domácimi úlohami 10 až 45 minút denne, štvrtáci až šiestaci už 45 až 90 minút a napokon, siedmaci až deviataci jednu až dve hodiny. Ak však žiak prvého stupňa základnej školy presedí doma nad úlohami pravidelne viac ako hodinu denne, určite nie je všetko v poriadku.

Buď je jeho domáca príprava do školy málo efektívna, alebo má skutočne priveľa práce. Každé dieťa je však iné. Jedno nad rovnakým zadaním strávi hodinu, iné dokáže všetko urobiť za 15 minút. Pomalšie deti zvyčajne potrebujú pomoc rodiča, pretože inak by nad otvoreným zošitom presedeli aj celé hodiny, bez potrebného efektu, ba práve naopak, budú otrávené, unavené a napokon tak či onak odkázané na pomoc jedného z rodičov vo večerných hodinách, čo však nie práve šťastné riešenie.

·  Ak si dieťa vypracováva domáce úlohy  pravidelne,   neskôr sa z pravidelnosti stane zvyk, čo je cieľom  vo výchove pri plnení si domácich školských povinností.

Pomoc rodiča pri učení je dôležitá

Kontrola i pomoc

Pri domácej príprave do školy by mal rodič dieťaťu „sekundovať“ predovšetkým v prvých ročníkoch základnej školy, kedy potrebuje pomôcť pri nabehnutí na istým systém, počnúc opakovaním učiva, cez vypracovanie domácich, až po prácu s textom, príp. vyhľadávanie potrebných informácií v počítači a prípravu školských pomôcok na nasledujúci deň.

Dieťa by sa malo učiť, či už s rodičom alebo bez neho, v pokojnom prostredí detskej izby, kde má zriadený pracovný kút a rodičia by ho mali naučiť zapájať do školskej prípravy všetky zmysly a racionálne využívať ich kombináciu, napr. nahlas čítať, ale si opakovať naučené vlastnými slovami, čím potvrdí, že rozumie o čom je reč.

Keď dieťa začne pracovať na domácej úlohe, mal by ho jeden z rodičov sledovať, kedy nastane moment, že si nevie poradiť a dať mu najavo, že ho dieťa môže požiadať o pomoc, prípadne sa ho opýtať, či ju nepotrebuje. Nie však často, pretože si na to môže ľahko zvyknúť a prakticky by potom spohodlnelo a nič sa nenaučilo, a to predsa žiadny rodič nechce.

zdroj: www.http://najmama.aktuality.sk/

 

Učíme sa učiť sa...

Pravidelná domáca príprava - kľúč k úspechu. Dieťa by sa malo naučiť vyčleniť si na učenie každý deň približne rovnaký čas (pol hodinu, hodinu či viac, v závislosti od veku). Po učení sa môže venovať svojim záujmom. Rodičia by mali na učenie dohliadať, prípadne dieťa následne preskúšať.

Pokojné a príjemné prostredie - je dôležité, aby sa dieťa učilo v prostredí bez rušivých vplyvov (hlasné rádio, zapnutý počítač, či TV). Napr. pri zapnutom televízore je totiž vysoko pravdepodobné, že nebude dokonale vnímať vysielaný program, ale zároveň si  z učiva nič nezapamätá.

Opakovanie - vďaka nemu sa znalosti upevňujú. Je vhodné vysvetliť dieťaťu jeho dôležitosť.

Pozornosť v škole – aktívne sústredenie na vyučovaní pomáha ušetriť veľa času pri domácej príprave do školy. Ak deti sledujú výklad pedagóga, môžu si časť učiva osvojiť už v škole. Vhodné je vysvetliť deťom, aké je dôležité vnímať výklad pedagóga a za každý úspech typu „v škole som si zapamätal to a to..“, dieťa náležite pochváliť.

Sebadôvera  - dieťa by sa nemalo príliš obávať skúšania v škole (ústneho či písomného). Rodič by mal mať snahu pomôcť dieťaťu nadobudnúť primeranú sebadôveru, motivovať ho a naučiť ho kvalitne sa do školy pripravovať. Taktiež je dôležité učiť dieťa zdravo sa vyrovnávať s prípadným neúspechom (svet sa predsa nezrúti, známka sa dá opraviť).

Pozitívna motivácia - za každý úspech v škole by rodič nemal zabudnúť dieťa pochváliť. Nevhodné sú finančné či materiálne dary, vhodnejšie sú napr. spoločné voľnočasové aktivity (ZOO, šport, ai.). Absolútne neprístupné sú telesné tresty, či zákazy stretávania sa s kamarátmi. Tento prístup má za následok skôr opačný efekt - dieťa sa vzbúri a učeniu sa bude vyhýbať. Vhodné je preto spravodlivo rozdeliť čas na učenie i na zábavu.

Učenie sa hrou - rôzne typy spoločenských hier sú vhodné na tréning pamäti či nácvik koncentrácie pozornosti. Rodičia by mali byť pre dieťa vzorom- môžu ho vyzvať, aby im objasnilo nejakú problematiku, nakoľko oni to už predsa po tak dlhej dobe zabudli.

Využitie počítačov - v súčasnosti je možné do výuky zakomponovať aj rôzne typy veľmi zaujímavých výukových softwérov, vďaka ktorým si deti informácie osvoja omnoho ľahšie.

Časový plán - rodičia by mali dieťaťu v prípade potreby pomôcť vytvoriť vizualizáciu plánu, ktorý bude obsahovať mesiace a dátumy jednotlivých skúšok, či domácich príprav (napr. Domáca príprava, 14.5.- ÁNO). Dieťa si stanoví učebný cieľ a bude si zapisovať svoje jednotlivé výsledky, ktoré nadobudlo v priebehu cesty za dosiahnutím hlavného cieľa (napr. Cieľ: opravenie známky z matematiky- ÚLOHA SPLNENÁ).

Poradie predmetov - vhodné je počas učenia odporučiť dieťaťu začať ľahším predmetom, bude tak viac motivované (poteší ho, že látku tak rýchlo zvládlo), nebude tak vyčerpané a skôr sa s elánom pustí do nasledujúceho učiva.

Zautomatizovať proces učenia (musí pochopiť, že učeniu neunikne)