Projekt Comenius

Česko, dlhý tvar Česká republika, je stredoeurópsky štát. Na západe susedí s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko.

Podnebie má mierne a prechodné. Povrch tvoria pahorkatiny a niekoľko pohorí. Pohoria sú Krkonoše a Biele Karpaty. Najvyššia hora je Sněžka. Hlavné mesto je Praha, iné väčšie mestá sú Brno, Ostrava, Plzeň a Liberec. Česko je priemyselný štát, zo všetkých štátov Európskej únie tu priemysel tvorí najviac percent HDP. Od roku 1999 je Česko členom NATO a od 1. mája 2004 je členom Európskej únie.

Prírodné podmienky

Geografia

Česko má spoločné hranice so 4 krajinami. Na západe hraničí s Nemeckom v dĺžke asi 810,7 km, z toho so Saskom 453,9 km a s Bavorskom 356,8 km. Z juhu hraničí s Rakúskom v dĺžke 466,1 km, na východe so Slovenskom na 251,8 km dlhej hranici a na severe s Poľskom, pričom dĺžka hranice je podľa českých údajov 761,8 km, a podľa poľských údajov až 789,89 km.

Výbežky Česka sú: ašský výbežok, šluknovský výbežok, frýdlantský výbežok, broumovský výbežok, javornický výbežok (tiež vidnavský výbežok), osoblažský výbežok a břeclavský výbežok (tiež Dyjský trojuholník, Podyjský roh).

Najnižšie položeným miestom je bod odtoku Labe z krajiny pri Hřensku, s výškou 115 m n. m. Najvyšším miestom je vrchol Sněžky, 1 602 m n. m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho vysielača na vrchu Praděd, 1 654 m n. m.

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť tvorí Česká vysočina, majúca prevažne ráz pahorkatín a stredohorí (Šumava, Český les, Krušné hory a Sudety – Jizerské hory, Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Jeseníky). Na východe územia zasahujú výbežky Západných Karpát (Beskydy).

Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222 km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827 km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m. Priemerná nadmorská výška činí 430 m.

Geológia

Bližšie informácie v článkoch: Geológia Českého masívu a Geológia Západných Karpát

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky Český masív a Západné Karpaty.

Český masív je hrasťová štruktúra tvorená predmezozoickým kryštalinikom s premenenými a vyvretými horninami a jeho sedimentárnym obalom. Je súčasťou hercýnskeho orogénu, no bol postihnutý aj mladšou zlomovou tektonikou. Člení sa na niekoľko oblastí: Moldanubickú, Kutnohorsko-svrateckú, Stredočeskú, Krušnohorskú, Lužickú a Moravsko-sliezsku oblasť^[2]. Tieto bloky prekambrického až paleozoického veku, boli spojené v priebehu hercýnskeho vrásnenia, pričom sa nasunuli smerom na sever na Východoeurópsku platformu.

V priebehu triasu bola oblasť prevažne vynorenou časťou Pangey a tvorila tzv. Vindelický val, ktorý oddeľoval alpídnu Tethýdu od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok mezozoika striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu terciéru sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi flyšového pásma postupne ohýbala a spôsobila vznik karpatskej predhlbne. V kvartéri do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti Škandinávie priniesol početné bludné balvany a ďalší exotický materiál. Kvartérny pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú hnedé pôdy.

Vodstvo

Územie krajiny tvorí rozvodie oddeľujúce povodie Severného, Baltského a Čierneho mora. Hlavnými tokmi sú tu Labe (370 km) s Vltavou (433 km), v oblasti Moravy rieka Morava (246 km) s Dyjou (306 km) a v Sliezsku Odra (135 km) s Opavou (131 km).

Klíma

Podnebie sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných vetrov, intenzívnou cyklonálnou činnosťou a pomerne hojnými zrážkami. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i nadmorská výška a reliéf.

Živá príroda

Flóra a fauna v Česku svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy sú prevažne ihličnaté a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Česka

Pravek a starovek

Prvé doklady o tomto osídlení v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kr. Od 5. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, neskôr Germáni.

Stredovek a novovek

V 6. storočí na územia dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili v 10. storočí pod vedením dynastie Přemyslovcov (vládli v rokoch 924 – 1306). Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v 11. storočí po pripojení dnešnej Moravy.

Celé dnešné územie štátu patrilo k rímskonemeckej ríši počas celej jej existencie (10. stor. – 1806). Okrem toho Česko – podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko) – v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej monarchii, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Od 13. storočia do konca druhej svetovej vojny bolo pohraničie Čiech, Moravy aj Sliezska (neskôr označované ako tzv. Sudety) obývané Nemcami (vysídlení boli po druhej svetovej vojne). Azda najvýznamnejším českým panovníkom bol rímskonemecký cisár Karol IV. v 14. storočí; založil Karlovu univerzitu, nechal vybudovať Karlov most, Karlštejn a pod.. Za Karla IV. Česko dosiahlo svoj najväčší územný rozmach (dočasne k nemu patrilo až Brandebursko s Berlínom),^{[chýba zdroj]} územia na severe v dnešnom Nemecku a Poľsku však Česko postupne stratilo v 17. a 18. storočí.

Česko bolo spustošené Husitským povstaním (1415 – 1536) a tridsaťročnou vojnou (1618 – 1648). Počnúc tridsaťročnou vojnou nastal asi na 150 rokov hlboký hospodársky, politický a kultúrny úpadok a silná germanizácia Česka (tzv. doba temna).^{[chýba zdroj]} Koncom 18. storočia nastúpilo české národné obrodenie. V rámci Rakúsko-Uhorska (1867 – 1918) bolo Česko na rozdiel od Slovenska súčasťou podstatne vyspelejšej, rakúskej časti monarchie.

20. a 21. storočie

Po prehre Centrálnych mocností v prvej svetovej vojne a následného pádu monarchie vstúpili spoločne so Slovákmi do novej Česko-slovenskej republiky. Významnú úlohu na vzniku republiky mal český prof. Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937), Edvard Beneš (1884 – 1948), ale aj slovenský rodák Dr. Gen. Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919).

V roku 1938 kontroloval nemecký diktátor Adolf Hitler nemecky hovoriacich Sudetov a potom prepadol zvyšok krajiny. Vyhlásený bol Protektorát Čechy a Morava, ktorý bol pripojený k Nemeckej ríši. Počas druhej svetovej vojny došlo na území protektorátu k niekoľkým menším ľudovým povstaniam a vzburám (napr. Pražské povstanie v roku 1945), v podstate však nemali nejakú významnú funkciu k zastaveniu vojny.

Po druhej svetovej vojne došlo k obnoveniu Česko-Slovenska. Po víťazstve Komunistickej strany v českej časti štátu, došlo k februárovému prevratu roku 1948. Nastolená bola komunistická diktatúra. Totalitný režim odstránila až nežná revolúcia v roku 1989. Následne sa v roku 1993 Česko-Slovensko pokojnou cestou rozdelilo na Slovensko a Česko. Samostatné Česko 12. marca 1999 vstúpilo do severoatlantického vojenského paktu NATO a 1. mája 2004 do Európskej únie.

Politický systém

Česko je demokratická parlamentná republika. Výkonnú moc má prezident a vláda, ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov oboma komorami Parlamentu. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva predsedu vlády a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s Poslaneckou snemovňou a Senátom. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Na prvý polrok 2009 prebralo Česko od Francúzska predsedníctvo Rade EÚ.

Ekonomika

Ku kľúčovým nerastným surovinám ťažených v Česku patrí čierne a hnedé uhlie, ďalej kaolín alebo stavebné hmoty a urán. V malom rozsahu sa ťaží ropa a zemný plyn a ďalšie suroviny.

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Pestuje sa hlavne obilie (pšenica, jačmeň, kukurica), zemiaky, cukrová repa, zelenina, ľan a repka. Svoj význam má aj pestovanie chmeľu a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je pivo. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov).

Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Hlavnými priemyselnými centrami sú Praha, oblasť Brna, oblasť Ostravy a Plzne. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo. Česko má hustú dopravnú sieť.

Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Ťahačom vývozu je automobilový priemysel.

Hrubý domáci produkt na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru EÚ (EÚ 27).

zdroj :http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesko