Wales
Wales [weilz] (po walesky Cymru [kəmri]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.
Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey. Susedí na východe s Anglickom. Hlavnym mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[1][2]
Pôvod názvu
Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slová Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“.[3] Walešania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre po dlhú dobu používal spoločne s Brythoniaid (Briti).
Geografia
Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v stredu. Hory boli modelovanie počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).
V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.
Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.
Wales je známy rôznymi krkolomnými názvy obcí, napríklad
Dejiny
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[4], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj Vikingskí nájazdníci. Walešania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Celý stredovek je sprevádzaný boji s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.
V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.
Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.