𝘝𝘦𝘴𝘦𝘭𝘶́ 𝘮𝘢́𝘮 𝘬𝘢𝘮𝘢𝘳𝘢́𝘵𝘬𝘶, 𝘴𝘶𝘬𝘯𝘪𝘤̌𝘬𝘶 𝘷𝘻̌𝘥𝘺 𝘯𝘰𝘴𝘪́ 𝘬𝘳𝘢́𝘵𝘬𝘶.
𝘈𝘻𝘥𝘢 𝘻𝘣𝘪𝘦𝘳𝘢 𝘴𝘵𝘳𝘰𝘮𝘰𝘮 𝘭𝘪𝘴𝘵𝘺, 𝘬𝘰𝘯𝘢́𝘳𝘦 𝘪𝘮 𝘴𝘮𝘦𝘭𝘰 𝘤̌𝘪𝘴𝘵𝘪́.
𝘖𝘱𝘳𝘦𝘵𝘦𝘬𝘺 𝘴 𝘷𝘦𝘵𝘳𝘰𝘮 𝘭𝘪𝘦𝘵𝘢, 𝘴̌𝘪𝘦𝘭 𝘣𝘺 𝘴 𝘯̌𝘰𝘶 𝘢𝘫 𝘯𝘢 𝘬𝘳𝘢𝘫 𝘴𝘷𝘦𝘵𝘢.
𝘡𝘢𝘴𝘱𝘪𝘦𝘷𝘢𝘮 𝘫𝘦𝘫 𝘷𝘦𝘤̌𝘦𝘳 𝘱𝘪𝘦𝘴𝘦𝘯̌, 𝘱𝘳𝘦𝘻𝘳𝘢𝘥𝘪́𝘮 𝘷𝘢́𝘮, 𝘫𝘦 𝘵𝘰 𝘫𝘦𝘴𝘦𝘯̌.
Každé ročné obdobie má svoje čaro, a jeseň je naozaj krásna a farebná. Aj naše spoločné dni sú také – krásne a farebné. Spoznávame sa, rozprávame sa, tvoríme, zdobíme si našu triedu a pritom sa zabávame, smejeme a tešíme. Slnečné dni využívame na pohyb vonku na čerstvom vzduchu. A keď nám počasie nepraje, tvoríme spoločne pri jednom veľkom stole ako jedna rodina.