To si určite povedali všetci účastníci / 75 žiakov siedmeho ročníka so svojimi inštruktormi / základného lyžiarskeho kurzu , ktorý prebiehal v dňoch od 28.2. – do 4.3.2016 v Ždiari v hoteli Magura. Počasie sa s nami trošku pohralo, ale nechalo nám ešte toľko snehu , aby sa mohli žiaci aj ich učitelia - inštruktori venovať výcviku na lyžiarskych svahoch. Tých šesť dní ubehlo ako voda, pretože sme sa ani trošku nenudili. Bol to aktívne využitý čas, pri ktorom spoznali teóriu i prax ušľachtilého zimného športu, boli na čerstvom vzduchu a čo je tiež veľmi dôležité, triedne kolektívy sa lepšie spoznávali a svoje vzťahy utužovali.
Hneď prvý deň boli žiaci rozdelení do 7 družstiev. 4 družstvá tvorili žiaci, ktorí prvýkrát stáli na lyžiach. Tí sa najprv zoznamovali s nosením lyží , obúvaním lyžiarok, nacvičovali obraty na lyžiach, výstupy po svahu. Najprv to boli vystrašené očká, trápenie a únava , niektorí si mysleli, že to ani nezvládnu, ale.... na slovíčka nie, neviem, to sa nikdy nenaučím či nejde mi to, veľmi rýchlo zabudli, keď zišli kúsok kopca, keď vedeli zastaviť na lyžiach, kde chceli a kedy chceli, keď sa prvýkrát vyviezli na vleku. Potom to išlo už ako... po masle, vlastne po snehu. Ovládali svoje nohy, telo, lyže ich začali poslúchať, čoho dôkazom boli krásne oblúčiky dolu akýmkoľvek svahom. Strach a neistota si vymenili miesto s radosťou a pôžitkom. Každý sa predviedol pri tzv. jazde zručnosti, ktorú všetci úspešne zvládli .
Nebolo to však len o lyžovaní. Popoludní prišiel čas aj na oddych, na riešenie logických úloh či zaujímavých tematických prednášok, ale samozrejme aj na hry, zábavu a súťaže , ktoré si každý večer pripravila jedna zo štyroch tried. V spoločenskej miestnosti znelo hlasné povzbudzovanie, potlesk a smiech.
Počas celého pobytu prebiehalo bodovanie izieb, kde sa našli všelijakí.....poriadkumilovní, tí menej poriadkumilovní a tí, ktorí sa vyznajú len vo svojom neporiadku – naši „špinďúri“. Víťazmi sa stali tri izby s plným počtom bodov, z ktorých jedna bola chlapčenská.
Všetko sa zdá byť na začiatku ťažké, ale keď to už vieme je to ľahké, preto sa netreba nikdy báť niečoho nového. Všetko nové, čo sa naučíme má zmysel. Bolo to šesť zaujímavých a krásne prežitých dní, ktoré určite splnilo svoj cieľ.
A ešte pozdrav od siedmakov!
Rukavice, čapice,
prišli sme do Strednice.
Do skupín nás rozdelili,
každému pokroku sme sa potešili.
Hore nás ťahala poma,
dolu zísť, to bola najprv pohroma.
Trochu viac sme počúvali,
aby sme veľa nepadali.
Po zákrute vždy nôžky spolu
a boli sme rýchlo dolu.
Každý deň sme lyžovali,
svahy Ždiaru zdolávali.
Cez prestávku bufet čaká,
kofola nás veľmi láka.
Radšej sa teplého čajíka napijeme,
lebo z neho isto-iste neochorieme.
Dnes už hravo lyžujeme,
veľmi sa tomu radujeme.
Večery plné zábavy vždy boli,
pri súťažiach i hrách sme sa nasmiali.
Jedlo bolo vynikajúce,
prídeme aj nabudúce.
Fotogaléria tu . . .
