Ako to už býva, najvďačnejšími poslucháčmi boli vždy deti. A čo je na deťoch najkrajšie? Že sú zvedavé. Chcú počuť, vidieť, ale aj skúsiť. Chcú si chytiť knihu do vlastných rúk a prečítať riadky vlastnými očami. A chcú sa pochváliť, čo dokážu, čo vedia. Mladšie deti sa chcú vyrovnať starším ,čo poháňa túžbu po čítaní. A tak je to stále.
Aj naši štvrtáci si pripravili program pre prvákov, ktorý ich zaviedol do sveta kníh cez rozprávky, príbehy, básničky, divadielka a rôzne iné aktivity spojené s knihou. Kniha bude deti sprevádzať celý život a my, dospelí, im môžeme pomôcť iba jediným spôsobom.
Nechajme deti čítať! Pretože detská myseľ je ako nepopísaná kniha.
A ako povedal Maxim Gorkij – Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe.